Keď človek trávi veľa času v prírode, kadečo sa mu prihodí. Prinášam jeden z príbehov, ktoré sa nestávajú každý deň. Je to príbeh jednej nie veľmi podarenej fotografie, a udalostí okolo nej.
Celý článok »
Haf! Vítam nás v dalšom novom roku – tentokrát je to už 20-10 a keďže súčet tých čísel sa blíži mojej váhe, úloha napísať novoročný príhovor – akosi samizdaticky – pripadla mne 🙂
S fototechnikou si človek zažije kadečo, a moja fototechnika si však ešte viac zažije so mnou 🙂
Jeden krásny deň som bol ráno na východe slnka na Rozsutci a potom poobede na Morskom oku v Minčole medzi Zázrivou a Hruštínom. Pekné prechádzky, všetko v pohode, aj fotky som si narobil, aj som čosi videl, a aj večer z krčmy som došiel po svojich. Paráda. Na také dni sa dobre spomína.
V hroznom tlaku ženatej časti fotoklubu som bol v novom roku bezprízorne vytrhnutý zo zabehnutého života starého muádenca, a prizvaný na piaty fotozraz fotoklubu foto-osnica. Dátum bol po vianočných ťahaniciach určený na tretieho januára, takže, aspoň pre mňa, sa niesol v znamení zhadzovania vianočných kilogramov, ktoré som horko-ťažko nazbieral pri povianočnom vylihovaní na gauči pri televízore. Keďže fotozraz sa už dávno nekonal v končinách, kde sa ale hovorí aľe, a chameleón – chameľeón, tak ako destination sme vybrali najsevernejší kopec Slovenska, krásny vrch – Babiu horu.
Horské fotografovanie prináša so sebou rôzne situácie – nielen potešenie z krásnych záberov, ale aj krušné chvíle, keď vám padne niečo z fototechniky na zem, pootĺkate fotoaparát o skaly, zabudnete niečo v tráve či na chate.
Zatiaľ najhorší zážitok sa mi stal koncom roka 2008 v Malej Fatre. Píšem to tu ako memento a ponaučenie pre druhých, ale aj ako pochvalu pre výrobcu fototechniky.